Prvý jav, na ktorý chceme upozorniť, je VYKANIE. V slovenčine sa pri vykaní používa 2.osoba množného čísla: VY STE BOLI, vy ste čítali, čo ste povedali... Často však počujeme: VY STE BOL, vy ste čítal, čo ste povedal...; vy ste - je výraz 2.osoby mn.čísla, ale: bol, čítal, povedal... je tvar 3.osoby jedn.čísla (on, ona, ono) - nespájajme ich preto!

Často sa stretávame so slovcm BULLETIN. Je to druh časopisu, informačná tlačovina, oficiálny vestník, informátor nejakého spolku, organizácie atď. Aj o súťažiach SOČ vychádzajú informačné bulletiny. Je to slovo cudzieho pôvodu a zatiaľ sa prevzalo vo svojej pôvodnej písanej podobe, teda BULLETIN, ale číta sa [BILTÉN], nie buleťin alebo buletin;

- zapamätajme si teda: v [bilténe] - nie v buletine

A na záver niekoľko slov, ktoré nazývame ČECHIZMY , pretože svoj pôvod majú v češtine a v slovenčine ich hodnotíme ako nespisovné:

- razítko - v slov. pečiatka; razítkovať - pečiatkovať

- dotaz - v slov. otázka; teda nie: Mám jeden dotaz! ale: Mám jednu otázku!

- kapesník - v slov. vreckovka; kapesné > vreckové, kapesný nôž > vreckový nôž

- kapka - v slov. kvapka; kapátko > kvapkadlo; kapalný stav > kvapalný stav

DVA alebo DVE

Východniari majú pod vplyvom nárečia často problém s používaním čísloviek DVA a DVE. Zapamätajme si, že číslovku DVA používame v spojení s neživotnými podstatnými menami mužského rodu, napr. ten strom - dva stromy

ten zošit - dva zošity

Číslovku DVE používame v spojení s podstatnými menami ženského a stredného rodu, napr.

tá strana - dve strany to dieťa - dve deti

KRASKO - KRASKA / KRASKU

Vo verejnosti sa často kladie otázka, aká je správna prípona genitívu jedn.čísla mužského rodu pri menách typu Krasko, Benko, Tomko, Rusko... Základné stanovisko jazykovedcov k tejto otázke je také, že úradne je síce kodifikovaný dvojtvar Krasko/Kraska, ale je treba uprednostňovať príponu -a, t.j. Kraska, lebo táto prípona je pri mužských podst.menách pravidelná a základná.

KÁBEL - káblový A na záver jeden odborný termín. Slovo kábel je podstatné meno mužského rodu a pri jeho skloňovaní vypadáva samohláska -e-: z kábla, v kábli, pod káblom... V nominatíve plurálu, teda v 1.páde množ.čísla, má tvar: kábel - káble, teda nie kábly! Správne tvary teda sú: optické káble, trojžilové káble atď. Odvodené prídavné meno má podobu: káblový, -á, -é a nie kábelový. Máme teda prípojku na káblovú televíziu - nie na kábelovú, pripravujeme káblový rozvod, nie kábelový rozvod.

MARKA alebo MAREKA ?

V úvode nášho dnešného príspevku upriamime pozornosť na veľmi frekventované mužské meno MAREK. Verejnosť bežne skloňuje toto vlastné podstatné meno nasledovne: mám knihu od Mareka, idem k Marekovi, navštívim Mareka, rozprávame sa o Marekovi , ideme s Marekom. Zaujímavé však je, že v spojení: evanjelium podľa Marka - má toto meno inú podobu, a je treba povedať, že správnu. Pri skloňovaní podstatných mien mužs.rodu končiacich na -ek totiž samohláska -e- vypadáva, napr. brankár Hašek - brankára Haška

kamarát Jašek - kamaráta Jaška

Teda správne tvary mena Marek sú: môj brat Marek - brata Marka - bratovi Markovi - s bratom Markom.

AU - PAIRNajefektívnejší spôsob učenia sa cudzieho jazyka je dlhodobý pobyt v cudzej krajine. Agentúry sprostredkúvajú mladým ľuďom takéto pobyty v zahraničí v rodinách, ktoré potrebujú isté služby okolo detí, starých ľudí a podobne. Tento druh pobytu sa volá AU- PAIR. Dá sa tento výraz nahradiť slovenským ekvivalentom? Pôvod slov AU-PAIR je francúzsky a znamená slúžiť za byt a stravu. Ak vychádzame z toho, že osoba, ktorá má o taký pobyt záujem, sa skutočne zaoberá opatrovateľskou službou, tak môžeme výraz AU-PAIR preložiť ako opatrovateľský pobyt a au-pairka je opatrovateľka.

Ani mnohonásobné upozorňovanie jazykovedcov na to, že slovo zahájiť, ktoré sa používa v spojení s významom: zahájiť schôdzu, výrobu, súťaž atď, neprináša očakávaný ohlas a nápravu v širokej verejnosti. Slovo hájiť - obhajovať - má v slovenčine iný význam - znamená brániť si svoj názor; obhajca na súde bráni záujmy obžalovaného.

Zapamätajme si: ak sa schôdza začína, nezahajujeme ju, ale otvárame ; podobne: súťaž nepovažujeme za zahájenú, ale za začatú, otvorenú.

dopis - po slovensky: list, napr. doporučený list

sáčok - po slovensky: vrecko, napr. papierové vrecko, vrecko na desiatu

rohlík - po slovensky: rožok, napr. rožok s maslom, obložený rožok, párok v rožku

Hlavne v písomnom prejave, kde je to viditeľnejšie než v ústnom, sa často stretávame s chybou v slove SUČASNE, SÚČASNOSŤ. Mnoho ľudí totiž v koreni slova používa aj spoluhlásku -t- , teda súčastne, súčastnosť . Musíme si uvedomiť, že toto slovo je odvodené od slova čas, nie časť - a znamená , že niečo sa odohráva v tom istom čase.

Správne teda je: Môj brat v súčasnosti študuje a súčasne pracuje.

Iný význam má slovo zúčastniť sa - kde je v koreni slova spoluhláska -t-. Znamená: byť prítomný na nejakej akcii, mať účasť. Nemýľme si ich!

PRECHOD alebo PRIECHOD

Pri slovesách s predponou pre- , napr. prechádzať, prepadnúť, prestreliť je dvojaká možnosť tvorenia podstatných mien:

1. Ak sa slovesná predpona nemení, vzniká podstatné meno, ktoré pomenúva činnosť, dej, napr. prechádzať - turisti robia prechod cez Karpaty; ich činnosťou je prechod

prepadnúť - teroristi uskutočnili prepad

prestreliť - z toho vzniklo aj slovo prestrelka - činnosť, pri ktorej sa strieľa

2. Ak sa predpona pre- predĺži na prie- , vznikne podstatné meno, ktorým sa označuje miesto :

napr. prechádzať - priechod pre chodcov, miesto určené na prechádzanie cez cestu, priechod cez plytčinu, cez úžinu atď

prepadnúť - priepad je miesto prepadu- v bežnej reči sa takmer nepoužíva

prestreliť - priestrel je miesto prestrelu, miesto, ktoré bolo prestrelené

Podobne je to aj so slovesom preletieť. Obidve podoby podstatných mien nájdeme napríklad vo vetách: Radary zaznamenali štyri prelety nadzvukových lietadiel. Presné miesto prieletov nebolo oznámené.

od Rudolfa SCHUSTERA alebo SCHUSTRA

V spisovnej slovenčine je rozdiel medzi skloňovaním priezvisk domáceho a cudzieho pôvodu. Ak ide o priezvisko domáceho pôvodu zakončené na -ec alebo - ek, hláska -e- vypadáva, napr. Adamec- Adamca, Kupec- Kupca, Pavlíček- Pavlíčka...

Iná situácia je pri skloňovaní priezvisk cudzieho pôvodu, pri ktorých sa samohláska -e- zachováva, napr. Eiffel- Eiffela

Herder- Herdera

Schneider- Schneidera

Zechenter- Zechentera a teda aj: Schuster - Schustera - o Schusterovi

Hovoríme ANGLICKY alebo PO ANGLICKY ?

Ak sa učíme anglický alebo iný jazyk, našou snahou je naučiť sa po anglicky, po nemecky, po rusky, po španielsky atď. Aj v otázke používame predložku po: Rozprávaš po anglicky alebo po nemecky? Nie, ja rozprávam len po slovensky a po francúzsky (nie: slovensky a francúzsky).

NEREZ alebo ANTIKORO Slovo nerez je umelo utvorené slovo na označenie výrobkov z nehrdzavejúceho kovu vyrábaných v českom výrobnom podniku. Jeho základom je slovo nerez, resp. rezavět - po slovensky: hrdza, hrdzavieť. Tieto slová by mali byť základom slovenského pomenovania tohto kovu s osobitnou úpravou, z ktorého sa vyrábajú nože, príbory, riad, nástroje a podobne, teda: nehrdzavejúca oceľ. Popri tomto dvojslovnom pomenovaní sa používa v slovenčine aj umelo utvorený názov antikoro. Je to slovo s latinským základom (anti - značí popieranie, zápor a -koro súvisí so slovom korózia).

Slovo práčka má v slovenčine dva významy: 1. prací stroj, 2. žena, ktorá perie alebo obsluhuje pracie stroje. Prvá slabika je v tomto slove vždy dlhá. Ak má byť zachované pravidlo o rytmickom krátení, potom v genitíve plurálu, teda v 2.páde mn.čísla musí byť koncovka krátka, teda: práčka-práčok (nie: práčiek). Podobne aj: polievka-polievok, čiarka-, čiarok, kuchárka-kuchárok, robotníčka- robotníčok.

Iná situácia je v tvorení toho istého tvaru u podstatných mien s krátkou slabikou v koreni slova, kde sa v koncovke zachováva dlhá slabika s dvojhláskou, teda: plavba-plavieb, farba-farieb, učiteľka-učiteliek.

A na záver opäť niekoľko nesprávnych odborných výrazov, s ktorými sa bežne stretávate počas odbornej praxe v dielňach i na živých pracoviskách:

Nesprávny výraz: sluchátko - správny: slúchadlo

šruba, šrauba, šrubovák - správny: skrutka, skrutkovač

JAZYKOVÉ OKIENKO - zhrnutie (1.)

Opakovanie je matkou múdrosti, a tak aj my po piatich jazykových okienkach venujeme to šieste stručnému zhrnutiu a zopakovaniu niektorých jazykových javov:

- nepoužívajme čechizmy a nespisovné slová:

dopis - list kapesník - vreckovka

- pri vykaní používame sloveso v množnom čísle, teda nie kde ste bol, čo ste robil - ale: kde ste boli, čo ste robili

- informačná tlačovina, časopis, vestník nie je [buleťin] ale [biltén]

- číslovku dva používame pri podstatných menách mužs.rodu, napr. dva domy, dva stoly, dva filmy...; číslovku dve pri podst.menách ženského a stredného rodu, napr. dve sestry, dve knihy, dve okná, dve autá...

- keď ovládame anglický alebo nemecký jazyk, nehovoríme anglicky a nemecky, ale po anglicky a po nemecky - teda používame predložku po

- riad zo špeciálne upravenej ocele nie je nerezový, ale nehrdzavejúci alebo antikorový

- slovo súčasne sa píše bez spoluhlásky -t-

- výraz au-pair [opér] môžeme preložiť do slovenčiny ako opatrovateľská služba a au-pairka ako opatrovateľka detí a starších ľudí

- slovo kábel má v množnom čísle podobu káble - nie kábly a prídavné meno káblový -nie kábelový, napr. káblová televízia, optické káble

- mená cudzieho pôvodu zakončené na -er,-el skloňujeme tak, že sa samohláska -e- zachováva, teda: Schneider-Schneidera, Eiffel-Eiffela, Schuster-Schustera /nie Schustra/

- naopak mená domáce samohlásku -e- vypúšťajú, teda: Marek-Marka, Markovi, Hašek-Haška, Haškovi /nie Marekovi, Hašekovi/

- miesto určené na prechádzanie pre turistov, chodcov alebo dopravné prostriedky je priechod a činnosť, ktorá sa pri tom vykonáva, je prechod - napr.prechod bol sťažený zlým počasím;

- prielet je miesto preletu a prelet je činnosť - napr.bolo uskutočnených sedem preletov nad územím nepokojov

- priestrel je miesto prestrelu, čiže činnosti, pri ktorej sa strieľalo

- mužské mená typu Krasko sa v genitíve jedn.čísla skloňujú dvojako: od Kraska alebo Krasku; obidva tvary sú správne, ale dávajme prednosť koncovke -a, lebo je v mužs.rode základná, teda: Krasko-Kraska, Rusko-Ruska, Tomko-Tomka

- designovaný prezident Afganistanu...

designácia je určenie, ustanovenie niekoho do funkcie, úradu, na určité miesto; designovaný prezident je teda prezident, ktorý do tejto funkcie nebol zvolený, ale určený, ustanovený do vykonania riadnych volieb

- detašované pracovisko košickej firmy v Prešove

detašovať znamená oddeliť, vyčleniť napr.časť úradu, továrne alebo firmy mimo sídla základného celku; aj prezident má svoje detašované pracovisko v Košiciach

- humanita je ľudskosť; mravný ideál založený na úcte a láske človeka k človeku

humanitárna pomoc, akcia, zbierka - je pomoc zameraná na naplnenie základných potrieb a záujmov človeka

humanizmus je termín známy z umenia; je to prvá etapa talianskej renesančnej kultúry 14.storočia - pôvodne zameraná na štúdium antických vzorov

- demokracia je 1. forma vlády, v ktorej najvyššia moc patrí ľudu a uskutočňuje sa buď priamou účasťou alebo prostredníctvom volených zástupcov vo voľbách 2. demokracia je aj rovnosť, rovnoprávne uplatňovanie vôle všetkých členov nejakej skupiny

- mobilný telefón

mobilita je pohyblivosť; opakom je imobilita - neschopnosť pohybovať sa, napr. imobilný pacient je pacient pripútaný na lôžko alebo invalidný vozík

mobilný prístroj je prístroj, napr.aj telefón, schopný premiestnenia, prenosu; hovorovo:mobil

- exekúcia

- aproximácia práva

- viceprezident

predpona vice- má význam: zástupca, námestník, druhý v poradí dôležitosti; viceprezident je teda zástupca prezidenta; prvá vicemiss je v skutočnosti súťažiaca, ktorá skončila na druhom mieste a druhá vicemiss na treťom mieste

RAD a RADA

Slovo rada je ženského rodu a skloňuje sa podľa vzoru žena (žena-ženy, rada-rady). Je odvodené od slovesa radiť - čiže dávať niekomu rady, ponaučenia, napr. dám ti dobrú radu, nepotrebujem tvoje rady. Používanie tohto podst.mena je v slovenčine bezprpblémové.

Horšie je to s podstatným menom rad. Je mužského rodu a skloňuje sa podľa vzoru dub (dub-duby, rad-rady). Označuje zoradenie, usporiadanie vecí alebo ľudí za sebou alebo vedľa seba. Nie je správne hovoriť: postavte sa do rady! -ale: postavte sa do radu! a rovnako nie je správne: sedíme v druhej rade - ale: sedíme v druhom rade.

Je jasné, že v tomto prípade ide o zámenu rodu (tá rada, ten rad), čo je pre východoslovenský región dosť častý jav. Napr. podstatným menám garáž a pištoľ sa v nárečí priraďuje mužský rod, teda ten garáž, ten pištoľ, kým v spisovnej podobe sú to podstatné mená ženského rodu, teda tá garáž, tá pištoľ.

Dnes vám ponúkame ďalšie:

- privatizáciaje slovo odvodené od prídavného mena privátny čiže súkromný, napr. privátna zubná ambulancia, privátny majetok atď.; privatizácia je predaj štátneho majetku súkromným podnikateľom

- reštitúciaje navrátenie do pôvodného stavu; reštitučný zákon v praktickom živote zabezpečuje vrátenie majetkov, ktoré boli počas vojny alebo po nej ľuďom násilne odobraté a zoštátnené, pôvodným majiteľom alebo ich potomkom

- korupciaje získavanie neoprávnených výhod za úplatok - je to teda úplatkárstvo, podplácanie

- laureátje umelec, vedec alebo politik poctený za svoju prácu, dielo, vynález alebo výkon nejakou verejnou cenou; Ernest Hemingway je napr. laureátom Nobelovej ceny za literatúru

NIE: kvapalný plyn ALE: skvapalnený plyn

námatkovo náhodou, len tak, neplánovane

dopisný papier listový papier

Majitelia psov denne používajú toto slovné spojenie, pričom si ale neuvedomujú, že pri tomto vyjadrení by mohla vzniknúť predstava, že sa so psom ide von preto, aby sa mu na obojok pripol veniec. Slovo venčiť má totiž v slovenčine význam: ozdobiť vencom, kvetmi. Venčia alebo vyvenčujú sa tanečné miestnosti vencami kvetov. Slovotvorným základom slovesa vyvenčiť (napr.psa) je česká príslovka ven - čiže von. Slovenský spisovný jazyk má výrazy: prevetrať psa, vyviesť psa von, ísť so psom von.

- JEDNY NOHAVICE - TROJE NOHAVÍC

Ak tieto veci počítame, musíme použiť číslovky jedny, dvoje, troje, štvoro, pätoro, šestoro atď. Teda: jedny nohavice (nie jedne), dvoje nohavíc (nie dve nohavice), troje šiat (nie tri šaty), štvoro nožníc (nie štyri nožnice), pätoro plaviek (nie päť plaviek), šestoro dverí (nie šesť dvier) atď.

- čo je HMOŽDINKA

Je to český výraz , ktorým sa pomenúva tenký kolík najčastejšie z plastu, ktorý slúži na spájanie konštrukcií alebo pripevňovanie klincov do stien. Slovo hmoždinka vzniklo z českého slovesa hmoždiť, čiže mliaždiť, drviť, pučiť. Motivácia slova hmoždinka nie je však najvhodnejšia, lebo tento "kolík" nemliaždi, naopak, zabraňuje mliaždeniu či inej deformácii. V slovenčine má toto slovo viacero ekvivalentov, čiže rovnocenných pomenovaní: príchytka, kolík, spona, tŕň, kotva.

- predpona EX-

1. bývalý - napr. expremiér: bývalý premiér; exmajster: bývalý majster; exmanžel: bývalý manžel; extréner: bývalý tréner

2. von, zvnútra ale aj hore - napr. extrakcia je vytrhnutie, vybratie chorého zuba zo zubného lôžka; externý je taký, ktorý je mimo nejakého celku, vonkajší, napr. externý študent nechodí s ostatnými na pravidelné prednášky, má svoj individuálny študijný plán; externý pracovník - okrem svojho trvalého pracovného pomeru pracuje na určitý úväzok aj mimo svojho pracoviska

A na záver opäť niekoľko čechizmov:

nemoc, nemocný po slovensky: choroba, chorý

neni nie je

TEXASKY, DŽÍNSY, RIFLE ?

Motivácia slova texasky je jasná: sú to nohavice, ktoré sa pôvodne nosili v Texase. Tento názov je u nás najstarší. Slovo džínsy preniklo do Európy spolu s výrobkom z amerického prostredia, hoci jeho pôvod predsa len treba hľadať v Európe. Slovo džínsy totiž súvisí s menom talianskeho mesta Janov ( po anglicky vyslovované ako dženov). Plátno, ktoré sa kedysi tkalo v Janove, dostalo meno podľa tohto mesta - džén alebo džín. Odtiaľ je už len krôčik k anglickému jeans (džíns) a poslovenčenému džínsy, teda nohavice z džínu. Aj tretie pomenovanie- rifle- je prevzaté. Jeho pôvod je vo firemnom označení Super Rifle, pričom anglické slovo rifle znamená puška, resp. v množnom čísle strelci.

Kedy dávame OTÁZKY NA TELO ?

Vtedy, keď sa spytujeme na veci, o ktorých by opýtaný najradšej mlčal, keď kladieme otázky, ktoré ho privádzajú do úzkych. Inými slovami sú to otázky háklivé, chúlostivé.

Čo znamená spojenie: TO JE INÉ KAFÉ ?

Odkiaľ máme pozdravy AHOJ a ČAU ?Pozdrav ahoj! pochádza z angličtiny. Volaním A hoy! sa námorníci navzájom pozdravovali, ale na druhej strane mohlo toto volanie slúžiť aj ako výstraha pri nebezpečenstve. Pozdrav čao!, resp. čau! pochádza z taliančiny. Je to vlastne skrátenina zo slova sclavo, t.j. otrok, služobník. Ide o rovnaký typ pozdravu ako servus, čo po latinsky tiež znamená otrok. Tieto pozdravy používa hlavne mládež. Často sa k nim pridáva prípona -te, teda ahojte! , čaute! - ak sú adresované viacerým osobám.

Odkiaľ máme slovo SPOROŽÍRO a čo vlastne znamená?

Je to zložené slovo. Prvú časť tvorí základ spor- s významom sporiť, šetriť; druhú časť predstavuje slovo talianskeho pôvodu giro /čítame žíro/, ktoré sa v peňažníctve používa na označenie cenného papiera. Časti spor- a žíro sú spojené hláskou -o-. Sporožíro sa zaviedlo v súvislosti s rozšírením pravidelného sporenia istej sumy zrážkou zo mzdy na osobitný účet, z ktorého potom banka uhrádza rozličné platby podľa pokynov vlastníka účtu. Je to bezhotovostné platenie a zároveň pravidelné sporenie.

Prečo sa v predpovediach počasia raz uvádzajú teploty od nižších hodnôt smerom k vyšším a inokedy naopak? Je to častá otázka adresovaná jazykovej poradni, hoci nie je čisto jazyková. Stručne možno objasniť problém takto: Na ortuťovom stĺpci teplomera stúpa teplota cez deň smerom hore, čo sa v predpovedi počasia vyjadruje napr. tak, že denné teploty sa budú pohybovať od 20 do 23 C alebo od - 4 do -1 C. Pri nočných teplotách je to naopak, pretože sa predpokladá, že ortuťový stĺpec v noci klesá. Preto sa uvádza najprv horná hodnota na teplomeri a až potom dolná, napr.: teploty v noci poklesnú na 15 až 10 C, alebo na -16 až - 20 C.

Umývame sa DO POL PÁSA či DO PÁSA?

Pás je miesto medzi hornou a dolnou časťou tela, teda približne v polovici tela a jeho význam je zreteľný v spojeniach chytiť niekoho okolo pása, je tu vody po pás a pod. Aj umývať alebo vyzliecť sa možno vlastne len do pása alebo od pása. Spojenie do pol pása je nelogické a pre ľudí dbajúcich na presné vyjadrovanie neprijateľné.

Odkiaľ majú MESIACE svoje NÁZVY?

Pochádzajú od Rimanov a prešli rôznymi zmenami, napr. rímsky rok mal pôvodne iba desať mesiacov a začínal sa marcom (podľa boha vojny Marsa). Niektoré mesiace mali mená podľa čísla poradia, napr. september bol siedmy mesiac a meno dostal podľa latinskej číslovky septem. Október, pôvodne ôsmy mesiac, podľa číslovky octo, november podľa číslovky novem, december podľa číslovky decem. Neskôr však pridali Rimania k desiatim mesiacom ešte dva ďalšie, a to január (podľa boha Janusa) a február (zo slova februare, teda očisťovať). Tak sa porušil aj súlad medzi názvami niektorých mesiacov a ich poradím. Neskôr nastali aj ďalšie zmeny, napr. ôsmy mesiac august má meno podľa cisára Augusta, siedmy mesiac -júl- podľa Julia Caesara. Tieto pôvodne latinské názvy mesiacov zdomácneli a podnes sa používajú v mnohých jazykoch.

Prečo sa v slove SKRIŇA píše -i- a v slove SKRÝVAŤ -y- ?

Pri týchto dvoch slovách ide o náhodnú zvukovú a možno aj významovú podobu. Slovo skrývať je staré slovanské slovo, pri ktorom sa uplatňuje domáci etymologický pravopis (odvodený od pôvodu slova). Aj slovo skriňa sa u nás už dávno udomácnilo, no predsa si v pravopise zachovalo pamiatku na latinský pôvod: scrinium znamenalo puzdro. Slová skriňa a skrývať majú teda rozličný pôvod a s ním súvisí aj ich rozdielny pravopis.

Ako skloňujeme mená NATAŠA a TÁŇA?

V slovenčine sa ženské podst.mená s mäkkým zakončením pred hláskou -a- skloňujú podľa vzoru ulica: lavica, lyža, skriňa, spálňa, kuša atď. Teda aj vlastné podstatné mená tohto typu sa budú skloňovať podľa vzoru ulica a v genitíve singuláru, teda v 2.páde jedn.čísla - od koho?, od čoho? - budú mať podobu: Nataša -od Nataše, Táňa - od Táne, Zoja -od Zoje, Anča - od Anče....podobne ako: z lavice, z lyže, zo skrine, zo spálne atď. Pod vplyvom nárečia sa nesprávne používajú tvary: z pivnici, z ulici, od Táni, od Nataši atď.

Stretol som známu PANIU či známu PANI?

Slovo pani sa skloňuje len vtedy, keď stojí samostatne bez určenia konkrétneho mena: stretol som, pozdravil som staršiu paniu, dostal som list od neznámej panej, rozlúčili sme sa s paňou domu (nie pani). Ak je však slovo pani súčasťou oslovenia alebo titulu, neskloňuje sa. Teda: idem k pani doktorke, stretol som pani Kováčovú, bola tam aj pani Slováková.

HRIANKA alebo TOPINKA?

Pretože príprava opečeného chleba súvisí s hriatím, nahrievaním, a nie s topením, správny je výraz hrianka. Topí sa (roztápa) masť, maslo, slanina, sneh, ľad i zmrzlina. Spôsob prípravy hrianky sa podľa výsledného produktu volá hriančenie (ako: pečenie). A prístroj na takéto opekanie voláme hovorovo hriankovač, spisovne: opekač na chlieb.

Aký je rozdiel medzi slovami PRIEKLEP a PREKLEP?Sú to síce slová zvukovo veľmi blízke, ale obsah majú celkom odlišný. Obidve súvisia s písaním na stroji, no kým prieklep označuje kópiu, odpis pomocou indiga, preklep je chyba pri písaní na stroji. A tak je rozdiel, či pri písaní urobíme dva prieklepy (dve kópie) alebo dva preklepy (dve chyby).

Pečeň je tráviaci orgán uložený v brušnej dutine, pečienka je akékoľvek mäso upravené pečením. Dobre známa je zbojnícka či cigánska pečienka. Keď si napr. v reštaurácii objednáme znojemskú hovädziu pečienku, musíme rátať s tým, že nám prinesú pečené hovädzie mäso upravené na znojemský spôsob. Jedlá z vnútorností sú na jedálnom lístku uvedené presne: dusená pečeň na cibuľke, anglická pečeň na slanine a podobne.

Prečo sa tlač označuje ako SIEDMA VEĽMOC?

Pôvodcom tohto vzletného pomenovania je údajne francúzsky cisár Napoleon. Na začiatku 19.storočia existovalo päť veľmocí: Francúzsko, Anglicko, Rakúsko, Prusko a Rusko, z ktorých štyri bojovali proti Napoleonovi, teda proti Francúzsku. Za piatu veľmoc, ktorá proti nemu povstala, pokladal Napoleon údajne noviny Rheinischer Merkur. Inde sa však o tlači všeobecne hovorilo ako o šiestej veľmoci - vzhľadom k spomínaným piatim európskym veľmociam. Keď však na konci 19.storočia dostalo aj Taliansko označenie veľmoc, bolo ich už teda spolu šesť, tlač sa stala siedmou veľmocou. Pomenovanie siedma veľmoc vzniklo v určitej konkrétnej situácii. Dnes je tlač siedmou veľmocou bez ohľadu na to, koľko je skutočných veľmocí.

Kedy ONI sú RADI SAMI a kedy ONY sú RADY SAMY?

Zapamätajme si, že varianty slov oni, radi a sami s mäkkým -i- sa používajú pri podstatných menách mužského rodu, teda: tí chlapci radi zápasia, oni (chlapci) sú už dospelí a všetko chcú robiť sami - všade s mäkkým -i-.

V ženskom a strednom rode sa používajú varianty s -y- a aj vo výslovnosti sa táto tvrdosť zachováva, napr. ony (ženy a deti) rady spievajú, ony si dobre rozumejú, v tme sa báli samy -všade s -y-.

Ako sa má vyslovovať názov nápoja CINZANO?

V Taliansku, odkiaľ tento nápoj pochádza, sa jeho meno vyslovuje ako čindzáno. Pravidlá slovenskej výslovnosti kodifikujú jeho pôvodnú výslovnosť, lebo slovenčina, tak ako aj taliančina, má vo svojej zvukovej sústave spoluhlásku -dz-. Nie je preto dôvod vyslovovať tento názov ako činzáno s hláskou -z-. Úplne deformovaná je výslovnosť činžáno či čindžáno.

Nechávame po sebe ZÁVET alebo ZÁVEŤ?

Podľa jazykových príručiek sa podstatné meno závet vyslovuje i píše s tvrdým -t-, je mužského rodu a skloňuje sa podľa vzoru dub: ten dub-tie duby, ten závet-tie závety. Podobné problémy sú so slovom závrat, resp. závrať. Aj tu je spisovná podoba s tvrdým -t-, teda: ten závrat-tie závraty. Zapamätajme si: podoby "záveť a závrať" nie sú spisovné.

Pripúšťa sa pri menách poradie PRIEZVISKO - RODNÉ MENO?

Poradie rodné meno - priezvisko (Ján Horský, Mária Slováková) je v slovenčine záväzné.Z istých príčin sa však niekedy táto záväznosť porušuje, napr. v rozličných zoznamoch, kde je výhodné usporiadanie priezvisk podľa abecedy. Dodržiavanie záväzného poradia pri menách je dôležité aj preto, že jestvujú aj také priezviská, ktoré sa zhodujú s menami, napr. Valentín ako meno (Valentín Kráľ) a Valentín ako priezvisko (Štefan Valentín).

Je vhodné skracovať BRATISLAVU na BLAVU?

Všetky vlastné mená treba chápať v istom zmysle ako termíny, lebo každé z nich pomenúva presne určenú osobu, vec alebo inú realitu. Pri ich používaní vo verejnom a úradnom styku sa musia dodržiavať isté pravidlá. Je nesprávne, ak sa napr. v úradnom liste vyskytne skrátené pomenovanie Blava namiesto Bratislava. Túto skrátenú podobu možno tolerovať iba v súkromnej, neverejnej komunikácii.

- slová oni, radi, sami s mäkkou výslovnosťou sa používajú pri podst.menách mužs.rodu, s tvrdou výslovnosťou ony, rady, samy v ženskom a strednom rode

- taliansky alkoholický nápoj je čindzáno

- slová závet a závrat majú na konci tvrdé -t- a skloňujú sa podľa vzoru dub, teda: závet-závety, závrat- závraty

- pri uvádzaní mena je na prvom mieste vždy krstné meno, potom priezvisko

- skracovať meno Bratislava na Blava je prípustné len v súkromnej komunikácii

Ako prekladáme do slovenčiny české slovo KUTIL?

O zručnom, šikovnom človeku s nadaním a záľubou pre ručnú robotu, ktorý si vie urobiť sám drobné opravy alebo vyrobiť všeličo užitočné sa vždy hovorievalo: to je majster, to je majster na všetky remeslá. Slovo kutil budeme teda prekladať ako majster alebo domáci majster.

Čo je DYŇA a čo MELÓN?

Slovom dyňa sa pomenúva veľký zelený plod s červenou dužinou. Slovo dyňa sa stalo aj súčasťou botanického názvu dyňa červená. Slovo melón má svoj pôvod v gréčtine a odtiaľ sa cez latinčinu, taliančinu a nemčinu dostalo aj k nám. V spisovnom jazyku sa ním pomenúva väčší žltý až sivastý plod so žltou až pomarančovou dužinou. Slovo melón je aj súčasťou botanického názvu melón cukrový.

Akú obilninu rozumieme pod slovom ŽITO?

Slovom žito sa v hovorovej slovenčine pomenúvajú dve obilniny: na východe žitom volajú obilninu, ktorá má terminologický názov raž, kým na západnom Slovensku sa pod žitom rozumie obilnina s terminologickým názvom pšenica. Keďže slovo žito nemá jednoznačný význam na celom území, ostáva v spisovnom jazyku iba na úrovni hovorovej. V poľnohospodárskej terminológii sa používajú iba jednoznačné pomenovania: pšenica a raž.

Pekársky rožok dostal svoje meno na základe podobnosti s malým rohom zvieraťa. Od slova roh máme zdrobnené podoby rožok, rožtek, ako máme napr. od slov batoh a okruh zdrobneniny batôžtek a okruštek Podoba "rohlík" predpokladá slovotvorný základ "roheľ", ale takéto slovo v slovenčine nie je. Preto slovo rohlík do spisovnej slovenčiny nepatrí.

Do koša dávame SMETI alebo SMETIE?

Slovo smeti patrí k tzv. skupinovým podst.menám, ktoré sa zväčša vyskytujú v množnom čísle, lebo pomenúvajú javy predstavujúce vždy isté množstvo /čerešne, orechy, huby, rezance, halušky, klince, parkety, cigarety/. Tu patria aj pomenovania, ktoré označujú drobnú nečistotu a odpad ako stružliny, šupy, črepy smeti. Do koša teda dávame smeti, nie smetie.

Príponou -ie sa tvoria podst.mená stredného rodu označujúce porast alebo jeho časti, napr. krovie, tŕstie, ihličie, lístie. Sú to tzv. hromadné pdst.mená, ktoré pomenúvajú množstvo ako celok.

A na záver krátke zopakovanie:

- české slovo kutil prekladáme do slovenčiny ako majster, domáci majster

- v slovenčine nepoužívame slovo rohlík, ale rožok

- do koša sypeme nie smetie, ale smeti

JAZYKOVÉ OKIENKO

Pomnožné podstatné mená typu nohavice sa spájajú s číslovkami: jedny nohavice, dvoje nohavíc, troje nohavíc, štvoro, pätoro....

• vlastné podstatné mená typu Táňa, Nataša, Soňa majú v genitíve tvar: od Táne, od Nataše, od Sone... ako od skrine, od lavice, od ulice

• mužské, veľmi frekventované, meno Marek pri skloňovaní stráca hlásku –e- : od Marka, Markovi, s Markom...

• ak od nás niekto žiada, aby sme uviedli svoje meno a ak to predtlačený formulár vyslovene nevyžaduje, uvádzame vždy najprv rodné meno, potom priezvisko: Martin Sloboda, Viera Hrabovská – nie opačne

• slová závet a závrat sú mužského rodu a skloňujú sa podľa vzoru dub; v množnom čísle majú teda tvary: závety /napr. po rodičoch/ a mávam závraty – nie závete a závrate

• spojenie oni sú radi sami s mäkkým –i- používame, ak sa spája s mužským rodom, napr.chlapci; spojenie s –y-, teda ony sú rady sa používa v ženskom a strednom rode; chlapci radi hrajú futbal a dievčatá rady plávajú

• do koša nevysýpame smetie, ale smeti – podobne ako iný drobný odpad, napr. šupy, črepy, stružliny

• slovo pani sa v základnom tvare používa iba vtedy, ak sa spája s konkrétnym menom, alebo ak je súčasťou titulu, napr. idem k pani Slančovej, k pani doktorke....; ak sa však slovo pani nespája s žiadnou konkrétnou osobou, musí sa skloňovať, napr. idem k nejakej panej, navštívim nejakú paniu, videla som ju s nejakou paňou...

• nepoužívajme slovo topinka ale hrianka

• informačný časopis nie je "buletin" ale biltén

• používame antikorové riady – nie nerezové /od českého slova rez-hrdza/

• rozlišujme význam slov pečeň-vnútorný orgán a pečienka-pečené mäso, aby sme si v reštaurácii vedeli správne objednať, napr. restovaná pečeň na cibuľke a živánska pečienka

• vyhýbajme sa čechizmom, keď naša slovná zásoba je dostatočne bohatá na to, aby sme pôvodnými slovami a výrazmi vyjadrili to, čo chceme povedať; skúste si spomenúť, aké slovenské výrazy môžu nahradiť slová ako: rohlík, kutil, dopis, dotaz, hmoždinka, kapesník, nemocný, neni, nažhavený....

Cenu PREDÁVAME?

Stane sa, že aj profesionálny redaktor nám v televízii oznámi, že "minister predal cenu /alebo diplom/ významnému umelcovi". Vzniká tak otázka, či sú naozaj ceny a diplomy na predaj a koľko asi stoja. Samozrejme, že tu nejde o výmenu za peniaze, hoci sloveso predať má v slovenčine presne tento význam. V tomto spojení bolo automaticky prebraté z češtiny, kde sa používa výraz předat cenu. V slovenčine sa ceny a diplomy za dosiahnuté výsledky odovzdávajú.

SUPERMARKET a HYPERMARKET

Popri obchodných domoch vyrástli v našich mestách nové veľkoplošné obchody nazývané supermarkety. K nim onedlho pribudli hypermarkety. Čo majú tieto obchodné jednotky spoločné a čím sa odlišujú? Základom oboch pomenovaní je anglické slovo market – trh, obchod. V prvej časti pomenovania supermarket je latinská predpona super- s významom nad, vyše, väčší ako, nadradený – napr.superliga: najvyššia liga; supertajný: prísne, veľmi tajný. V slove hypermarket je zas grécka predpona hyper- s významom nadmerný, nadbytočný – napr. hyperinteligentný: mimoriadne, nadmieru inteligentný; hypertenzia: zvýšený krvný tlak; hyperprodukcia: nadmerná, nadbytočná produkcie.

Čo je teda supermerket a čo hypermerket? V oboch prípadoch ide o veľké predajne so samoobsluhou, ale líšia sa od seba plochou. Supermarkety majú rozlohu do 2500m², kým hypermarkety sú omnoho väčšie. Odlišný je i ponúkaný sortiment tovaru. V supermarketoch sú hlavným tovarom potraviny a popri nich i tovar dennej spotreby, kým v hypermarketoch môžeme kúpiť tovar od dennej spotreby cez občasnú až dlhodobú. Navyše ponúkajú aj iné služby či formy trávenia času.

A na záver vysvetlenie niekoľkých slov cudzieho pôvodu:

• debut – je prvé verejné vystúpenie alebo uverejnenie umeleckého diela; debutové cédečko mu vyšlo v máji minulého roku; s debutovou zbierkou básní zvíťazil v literárnej súťaži

• debakel – je hanebná porážka, neúspech; futbalové stretnutie sa skončilo debaklom domácich; ich manželstvo sa skončilo debaklom /neúspešne, rozchodom/

• azyl – miesto poskytujúce bezpečie a pokoj, útočisko, ale aj umožnenie pobytu cudzincovi na území iného štátu z dôvodu prenasledovania / pre rasovú, národnostnú alebo náboženskú príslušnosť, pre iné politické názory

Čo rozumieme pod pojmom BULVÁR ?

Je správny výraz NECHÁPEM TOMU?

Často počujeme hlavne z úst mladých ľudí vetu: Ja tomu nechápem! Je treba hneď na začiatku povedať, že táto väzba nie je správna. Vychádzajme z toho, že ak niekomu niečo vysvetľujeme, na záver sa ho spýtame: Rozumieš tomu? – alebo: Pochopil si to? Chápeš to? Čo z toho teda vyplýva? Ak chceme použiť sloveso rozumieť, používame väzbu s datívom (komu? čomu?), napr. rozumiem hudbe, rozumiem ti, rozumiem tomu, nerozumiem tomu. Ak chceme použiť sloveso chápať, používame väzbu s akuzatívom (koho? čo?), napr. chápem ťa, chápem to, nechápem to.

Viete, čo je ŠTIKÁTKO?

Alebo ako sa vlastne volá zariadenie na dierkovanie cestovných lístkov? Odpoveď na túto otázku si možno prečítať na každom lístku mestskej hromadnej dopravy. Píše sa na ňom totiž to, že cestujúci je povinný cestovný lístok označiť v strojčeku umiestnenom vnútri vozidla. Plný názov spomínanej veci je dierkovací strojček. A lístky si v ňom dierkujeme alebo označujeme, nie štikáme.

ANOREXIA – znamená stratu chuti do jedenia; jej následkom je výrazné chudnutie, podváha i psychické problémy, ktoré postihujú najmä mladé dievčatá; anorektičky sú chorobne vychudnuté dievčatá, ktoré však často majú pocit, že ešte stále musia chudnúť;

BULÍMIA – je opakom anorexie; je to chorobná , neovládateľná chuť do jedenia; aby človek nepribral, často sa uchyľuje k drastickým prostriedkom, ako je napr. násilné dávenia prijatej stravy.

ŠATNÁR alebo ŠATNIAR ?

Názvy osôb, ktoré sa zaoberajú vecou označenou základovým podstatným menom, sa tvoria príponou - ár alebo - iar , napr. bufetár, kulisár, lodiar, parochniar. Príponou –iar sa tvoria najmä také názvy osôb, ktorých slovotvorný základ sa končí na mäkkú spoluhlásku, napr. hrniec – hrnčiar, oceľ – oceliar, husle – husliar. Keďže slovo šatňa sa končí na mäkkú spoluhlásku ň, názov osoby sa v spisovnej slovenčine utvorí príponou –iar, teda šatniar.

ZIPS alebo ZDRHOVADLO ?

Fáme, že namiesto slova zips sa má používať slovo zdrhovadlo odporujú všetky normatívne príručky. Je pravda, že pôvod má cudzí – prešlo k nám z angličtiny cez nemčinu – no jeho zvukomalebná podstata je slovenčine blízka, takže sa celkom dobre udomácnilo. Slovo zips vlastne napodobňuje zvuk pri otváraní alebo zatváraní mechanického zapínadla. Naproti tomu slovo zdrhovadlo pôsobí umelo a v skutočnosti sa vlastne ani nepoužíva. Nevyhovuje predovšetkým z motivačnej stránky, keďže nemáme slovo zdrhovať.

UMÝVAČKA alebo MYČKA riadu?

Keď sa na našom trhu objavil nový pomocník do domácnosti, súčasne s ním sa objavili dva termíny na jeho pomenovanie: umývačka riadu i myčka riadu. Ktorý z nich je správny? Keďže na Slovensku sa riad umýva a nie myje, je správne pomenovať tento výrobok názvom utvoreným od slova umývať, teda umývačka riadu.

Slovo teplota je všeobecný výraz na označenie akejkoľvek miery teplotného stavu tela. Slovom horúčka označujeme teplotný stav tela nad 37,6^o. Z praxe vieme, že v hovorenej reči sa výrazy teplota a horúčka zamieňajú najmä v takých spojeniach ako mať teplotu – mať horúčku, merať teplotu – merať horúčku. Musíme si uvedomiť, že nejakú teplotu ľudské telo má vždy, no horúčku len niekedy. Keď si ideme merať teplotu, ešte nevieme, aká bude, preto nie je vhodné hovoriť o meraní horúčky. Až po odmeraní zistíme prípadnú zmenu oproti norme, teda zvýšenú teplotu alebo horúčku.

Guľatý je predmet, ktorý má podobu gule, napr. lopta, melón glóbus. Okrúhlym nazveme zase taký predmet, ktorý v nejakom zmysle pripomína kruh, napr. minca, medaila, disk, stôl s doskou v podobe kruhu. Sem zahrnieme aj všetky predmety, ktoré majú podobu valca (napr.hrniec, fľaša – ktorá môže byť hranatá i okrúhla), i predmety v tvare kotúča (napr.okrúhly tanier, koleso a – nepochybne- aj peceň chleba). Kupujeme teda okrúhly, nie guľatý chlieb.

Všeobecne sa tieto dve slová pokladajú za rovnoznačné, teda za synonymá, no v skutočnosti je medzi nimi jemný významový rozdiel.

Slovo zákruta znamená niečo, čo vzniklo zakrútením,, vybočením z priameho smeru a zdôrazňuje sa tu samotné miesto, v ktorom došlo k vybočeniu. Podobne vznikli slová: priehrada- miesto, ktoré vzniklo prehradením toku; záhrada- priestor, ktorý vznikol zahradením prístupu zvonku.

Slovo zatáčka kladie dôraz nie na miesto, ale na samotnú činnosť, napr. lietadlo sa vychýli z rovnovážnej polohy nie pri zákrute, ale pri zatáčke. Vo vzťahu k motorovým vozidlám je zase bežnejšie hovoriť, že auto vchádza do ostrej zákruty. Prirodzene, v bežných rozhovoroch nemusíme tak dôsledne dbať na tento jemný významový rozdiel.

METER KUBICKÝ alebo KUBICKÝ METER?

Ako sa správne číta značka, ktorá sa píše s malým písmenom m a s maličkou trojkou nad ním? Je to značka označujúca kubický meter. Keďže číslica tri stojí nad písmenom a za ním, celá značka sa dosť často číta ako meter kubický. Slovosled však nie je správny, pretože v tomto prípade ide o zhodný prívlastok a ten stojí pred podstatným menom. Správne teda je: kubický meter, podobne aj štvorcový meter, nie meter štvorcový.

Ako čítať chemickú značku VODY?

- máme ju čítať há dve ó alebo há dva ó? Odpoveď je ľahká. Keďže písmená a, b, c, d atď vystupujú ako slová stredného rodu (to á, to bé...), vzorec vody budeme čítať há dve ó.

• apartmán – je ubytovacia jednotka v hoteli alebo v zariadení podobného zamerania, kde popri lôžkovej časti je aj obývacia miestnosť, príslušenstvo (WC, kúpeľňa), prípadne kuchynka

• ambasáda – je zastupiteľský úrad štátu v inom štáte, ktorý vedie veľvyslanec :

VÍR – VÝR – oba VÍ/ÝRY

Máme vetu: Lietal výr nad vodným vírom a potom oba "víry" zmizli. Žiaci sa často pýtajú, aké i sa píše v spoločnom tvare "víri" – mäkké či tvrdé? Nevedno, kto túto slovnú hračku vymyslel prvý,, no vieme, že sa dedí z jednej školskej generácie na druhú. Na rozdiel od mnohých hádaniek riešenie k slovnej hre s výrom a vírom nie je veľmi známe. Celý fígeľ je založený na rovnakej výslovnosti oboch slov s rôznym významom. Práve od rôzneho významu sa odvíja fakt, že od týchto dvoch rôznych slov nemôžeme vytvoriť jeden spoločný tvar množného čísla, ale množstvo vyjadriť u každého z nich osobitne.

Takých slov, ktoré vo výslovnosti rovnako znejú, ale sa nepíšu rovnako, pričom označujú dva rozličné predmety alebo javy, je v slovenčine viac, napr. pisk (zapískanie) a pysk (papuľa zvieraťa), tip (na výsledok) a typ (určitý súhrn vlastností - romantický, športový, temperamentný typ človeka), líra (mena, platidlo) a lýra (hudobný nástroj), bidlo (v kuríne) a bydlo (miesto bývania).

OMLUVENKA alebo OSPRAVEDLNENKA?Slovo omluvenka pochádza z českého slovesa omluvit a v slovenčine ho považujeme za nespisovné. Preniklo k nám v 30.rokoch spolu s množstvom ďalších slov, ktoré dodnes používa hlavne staršia generácia. Sú to napr.slová ako:dotaz, sáčok, kapesník, dopis atď. Namiesto slova omluvenka používajme slovo ospravedlnenka.

Ako vznikol výraz OBRATOM POŠTY?

Výraz vznikol vtedy, keď sa poštové zásielky vozili na poštových vozoch. Obratom pošty (alebo len obratom) bola zásielka vybavená vtedy, keď ten istý poštový voz pri návrate (pri obrate) odviezol aj odpoveď na ňu. Listy, ktoré je treba vybaviť neodkladne, sa dnes ozna- čujú ako Súrne! alebo Expres!

LÍZATKO alebo LÍZANKA?

Obľúbený cukrík na tenkej paličke sa správne volá lízanka, a nie lízatko. Je to cukrík určený na lízanie, nie ako väčšina cukríkov, ktoré sa cmúľajú, a zákonitosť jazyka si žiada tvoriť jeho názov od trpného príčastia, podobne ako v prípadoch sušienka alebo písanka. Slovo lízanka sa vhodne zaraďuje do skupiny slov, ktoré označujú veci z detského prostredia, napr. skladanka, maľovanka, rečňovanka, hádanka.

Náš prvý príspevok je venovaný slovnej zásobe. Je to otvorený a dynamický systém, ktorý pohotovo reaguje na spoločenské, politické, hospodárske, ekonomické a iné zmeny. Hudobný a filmový priemysel, cestovanie, doprava, reklamy, počítače a komunikačná technika vplýva hlavne na mladých ľudí, ktorých slovník sa rýchlo mení.

Uchrániť súčasný slovenský spisovný jazyk pred silnou internacionalizáciou zo strany angličtiny nie je však jednoduché a niekedy priamo nemožné. Nie pre všetky slová totiž máme v slovenčine príslušné ekvivalenty a ich preklad by bol zbytočne dlhý, opisný, nepresný, napr.: internet – medzinárodná sieť, web – pavučina, hacker – ten, kto preniká do cudzích počítačových sietí, joystick – ovládacia páka, body – horný diel ošatenia priliehajúci na telo

Cudzí jazyk preniká aj do hovoreného prejavu mladých ľudí. Dnes sú už bežné:

O.K./ou kej/, good, yes, no; - pozdravy: Hi!/hai/, Bye!/bai/;- citoslovce Waugh!/wau/; byť happy, sorry

Do študentskej slovnej zásoby sa dostávajú slová z oblasti výpočtovej techniky:

stlačiť enterko, resetovať počítač, kliknúť, byť na chate /čete/, chatovať /četovať/, skenovať, zipovať, editovať, bootovať /bútovať/, webovská stránka

V súkromnej konverzácii sa rýchlo uchytili výrazy ako:

My dear/sweet (zlatko), Letś go, partia (poďme), Ako si si dnes zaspíkoval? (pohovoril), Keep smiling! (usmievaj sa, hlavu hore), Don´t worry, be happy (nesmúť, buď šťastný, veselý)

K oblastiam s najpočetnejším výskytom anglicizmov patrí hudba. Sú to názvy skupín (IMT Smile, No Name), hudobných štýlov (break-dance, rap, funky), názvy relácií a hitparád (Top-ten, Hit box) i spôsob vyjadrovania (po koncerte sa konala after-party; urobili promotion novému singlu).

V oblasti reklamy a mobilnej komunikácie sú to slová ako: teleshopping, clip, clear, roaming, buďte easy, kúpte si ST-on line, e-mailové adresy, všetko je na webe...

Problémom týchto rýchlo sa rozvíjajúcich oblastí je hlavne nedostatok času na vytvorenie domáceho ekvivalentu. Navyše angličtina ponúka krátke, výstižné a ľahko zapamätateľné slová, ktoré si zákazníci osvoja, rozumejú im a aktívne ich používajú. To je motivácia hlavne pre vás, študentov, aby ste nepodceňovali svoj prístup k výučbe cudzích jazykov a uľahčili si tak život a prácu v budúcej zjednotenej a otvorenej Európe.

Ako sa volá človek, ktorý MÁ NEJAKÉHO KONÍČKA

Ak má niekto skutočného koňa, je jeho vlastníkom. Ak má niekto nejakú záľubu, napr. zbiera známky, na označenie takého človeka používame jednoslovné pomenovanie koničkár so slovotvornou príponou –ár a so skrátením í na i. Okrem domáceho slova sa používa aj slovo anglického pôvodu hobby, od ktorého je utvorené príponou –ista slovo hobbista.

Kedy KUPUJEME a kedy NAKUPUJEME

Sloveso kupovať/kúpiť značí získavať za peniaze. Kupovať môžeme za peniaze, ale aj na pôžičku. Vlani sme si kúpili nové auto, zajtra si kúpime televízor.

Sloveso nakupovať je predponové, pričom predpona na- vyjadruje istú mieru deja. Nakupovať značí kúpou zadovažovať viacero vecí alebo väčšie množstvo tej istej veci. nakupovať nemôžeme jednu vec; jednotlivec napr. nemôže nakúpiť auto, ale organizácia môže nakúpiť viac osobných áut.

Ráno chodíme na nákup, vraciame sa domov s nákupom (máme nakúpený tovar rôzneho druhu).

Čo robíme pri OPISOVANÍ a čo pri ODPISOVANÍ

Sloveso opísať používame vtedy, ak podávame správu o nejakých predmetoch alebo javoch uvedením ich hlavných znakov, napr. opíšeme budovu školy, nový typ karosérie auta, postup pri zhotovení výrobku, opíšeme určitý gramatický jav, napr.rozkazovací spôsob atď.

Sloveso odpísať používame vtedy, keď chceme v písomnej podobe verne reprodukovať znenie nejakého textu, napr. z učebnice, vyhlášky, odpisujeme z tabule i od spolužiaka.

Slovesom odpisovať sa vyjadruje i proces, ktorým vyhotovujeme druhopis, kópiu nejakého textu, presné znenie originálu.

Kedy hovoríme ÁNO a kedy HEJV našom jazyku sú správne obidve prisviedčacie častice, teda áno aj hej. Obidve sa bežne používajú. Áno je známe na západnom Slovensku a v priľahlých oblastiach stredoslovenských nárečí, hej sa používa vo väčšine stredoslovenských nárečí a na celom východe.

V oficiálnych prejavoch však používame na prisviedčanie predovšetkým časticu áno; v bežnej komunikácii môžeme spokojne prisviedčať aj časticou hej

Slovo prídavok je síce celkom neutrálny spisovný výraz, no významovo je trochu iné ako slovo dupľa. Prídavkom rozumieme iba časť pridaného jedla (napr. prídavok ryže, zemiakov, šalátu), kým dupľa znamená druhú, prípadne dvojnásobnú porciu jedla. Takže hoci má slovo dupľa hovorový ráz, patrí do spisovného jazyka a je v danej situácii najvýstižnejšie.

Čo s dvojicou slov POSLEDNÝ a OSTATNÝ ?

Mnohí sa domnievajú, že pri dvojici slov posledný a ostatný ide o vzťah správny a nesprávny výraz. Jedni potom používajú iba výraz ostatný a iní zasa iba slovo posledný, pričom každý z nich pokladá druhú možnosť za nesprávnu.

Slová posledný a ostatný sú čiastočne synonymá – teda slová s rovnakým významom., no v istých významoch sa rozchádzajú a nemôžeme ich zamieňať. Nás zaujímajú práve zhodné významy, pretože práve tie sú predmetom nedorozumení. V spisovnom jazyku sa výrazy posledný a ostatný hodnotia ako rovnocenné v týchto troch významoch:

1. ak ide o niečo, čo sa nachádza na konci: ostatný/posledný deň v roku

2. ak ide o niečo, čo nám zostalo ako posledné, zvyšujúce: kúpim niečo za ostatné/posledné peniaze

3. ak ide o záležitosť nedávno minulú: v ostatnom/poslednom čase

HRSŤ zrna a PRIEHRŠTIE zrna je to isté?

Slová hrsť a priehrštie majú spoločný koreň, sú zvukovo podobné, ale ich významy sú odlišné. Hrsť je dlaň s privretými prstami, kým priehrštie sú spojené dve hrste, teda obidve dlane pridržané spolu. Podľa toho aj množstvo, ktoré sa zmestí do priehrštia, je dvojnásobok toho, čo sa zmestí do hrsti. Za hrsť zrna, za hrsť soli, za hrsť múky je teda asi polovica toho, čo priehrštie zrna, priehrštie soli, priehrštie múky.

Je ZAMESTNANIE vždy aj POVOLANIE

Zamestnanie je spoločenský vzťah, v ktorom sa pravidelne vykonáva istá činnosť za primeranú finančnú odmenu. V tomto vzťahu funguje zamestnanec (ten, kto pracuje) a zamestnávateľ (kto nám zadáva prácu). Naproti tomu povolanie je odbor činnosti, na ktorý je človek odborne pripravený, vyškolený. Preto nehovoríme o voľbe zamestnania, o príprave na zamestnanie, ale o voľbe povolania, o príprave na povolanie. Na druhej strane nastupujeme do zamestnania, meníme zamestnanie – teda konkrétnu organizáciu, v ktorej budeme vykonávať pracovnú činnosť.

Pravda, nie vždy nastupujeme do takého zamestnania, na aké máme príslušné povolanie. V praxi sa často stáva, že človek vyučený napr.za automechanika (pripravoval sa na povolanie automechanika), je zamestnaný ako vodič.

O tom, že jazyk je "živý"oranizmus, že vnútri neho dochádza často aj k nečakaným pohybom, svedčí príklad slova hosťka. V jazykovej príručke z roku 1988 sme na otázku prečo sa nepoužíva od slova hosť i jeho ženská podoba hosťka našli takéto vysvetlenie:

Ženský rodový pár k mužskému podstatnému menu vzniká predovšetkým vtedy, keď ide o vzťah k povolaniu, hodnosti, stavu, napr.doktor-doktorka, mechanik-mechanička, predavač-predavačka... Slovo hosť však neoznačuje takýto vzťah, preto tu v spisovnom jazyku nevzniklo prechyľovanie v rode. Okrem toho slovo hosť patrí k tým osobným názvom, ktoré sa využívajú aj ako pomenovanie osôb bez rozlíšenia rodu, napr. miláčik, génius, sirota, veličenstvo. Predsa sa však nevylučuje, že sa od slova hosť dá analogicky utvoriť ženská podoba hosťka, ale v neutrálnom a spisovnom prejave ju zatiaľ nenachádzame.

Kedy píšeme Nový rok a nový rok

Blíži sa koniec roka a mnohí z nás budú svojim blízkym posielať vianočné a novoročné blahoželania. Pri písaní však často narazíme na problém, či spojenie "nový rok" máme napísať s veľkým alebo malým "n".

Nový rok s veľkým"n" označuje 1.január, prvý deň v roku; nový rok s malým "n" označuje celý rok , ktorý sa práve začína. Vo vete: Na Nový rok želáme svojim priateľom a známym šťastlivý nový rok – máme obidve podoby . V prvom prípade s veľkým a v druhom prípade s malým "n". Takže ak prajete svojim blízkym, aby boli zdraví a šťastní počas celého roka, nielen v prvý deň v roku, napíšete nový rok s malým "n".

A nezabudnite! Mikuláš, Vianoce a Silvester píšeme s veľkým písmenom, ale odvodené prídavné mená s malými písmenami: mikulášske darčeky, vianočné sviatky, vianočná kapustnica, silvestrovská zábava atď.

Dráma, dramatické dielo – je literárne umelecké dielo, ktoré je určené na predvedenie na javisku pred divákmi a je postavené na dialógoch

dramatik – autor drámy, divadelnej hry

dramaturg – znalec dramatickej (alebo hudobnej) tvorby, poverený výberom, zostavením repertoára daného umeleckého súboru: hereckého súboru, orchestra...

repertoár – je súhrn naštudovaných a predvádzaných hier, hudobných skladieb, rolí...

rola – herecká úloha; plurál: herecké roly. nie role, pretože tento tvar zodpovedá slovu roľa (pole) – úrodná roľa, úrodné role

režisér – človek, ktorý umelecky riadi, realizuje divadelnú hru, je zodpovedný za celkový výsledok divadelného predstavenia – teda predovšetkým za výkony hercov, ale aj ostatných, ktorí sa podieľajú na príprave a realizácii hry

premiéra – prvé uvedenie hry

repríza – opakované uvedenia hry

derniéra – posledné predstavenie divadelnej hry napr. v danej sezóne

aplauz – pochvalný potlesk, prejav obdivu k umeleckému výkonu

bulletin (biltén) – informačný materiál, ktorý si môžeme zakúpiť pred predstavením; prináša základné informácie o autorovi, diele, o hereckom obsadení a ďalších realizátoroch hry

korepetícia – je študovanie alebo opakovanie úloh s hercami činoherného súboru, spevákmi opery alebo členmi baletu;

korepetítor teda pomáha umelcovi rýchlejšie a čo najlepšie si osvojiť svoju úlohu počas prípravy na predstavenie

permanentka – je hovorový výraz spisovného výrazu permanentná vstupenka, čiže vstupenka, ktorá má dlhodobú, nepretržitú, stálu platnosť obyčajne obmedzenú na jednu sezónu

lóža – oddelená časť priestoru hľadiska s niekoľkými sedadlami

Nemali by sme ju používať! Zvýšenú mieru vlastnosti nemožno totiž vyjadriť príslovkou ďaleko preto, lebo je to príslovka miesta, a nie miery. Príslovka ďaleko vyjadruje vzdialenosť, napr. bývam ďaleko od školy, mám ďaleko do práce.

Na vyjadrenie zvýšenej miery vlastnosti pri stupňovaní je treba použiť príslovku miery, napr. omnoho, oveľa. Nepoužívajme preto výrazy "ďaleko väčší", "ďaleko viac", ale omnoho väčší, oveľa viac.

Čo vyjadruje slovo STRAŠNE?

Niektorí ľudia často používajú vo svojom slovnom prejave slovo strašne v spojení napr. mám strašne rád sladké, bolo tam strašne dobre, je to strašne milý človek, ten strašne veľa zarába...

Zamyslime sa však nad tým, odkiaľ sa toto slovo vzalo. Je to príslovka spôsobu odvodená od podstatného mena strach. A čo je strach? Hrôza, zdesenie, obava – teda niečo, čo v nás vzbudzuje veľmi negatívne, zlé pocity. Preto slovo strašne používajme len tam, kde by tie pocity naozaj mali byť vyjadrené, napr. v hororoch vystupujú strašné (strašidelné) bytosti. Inak používajme slovo veľmi: mám veľmi rád sladkosti, je to veľmi milý človek, bolo tam veľmi dobre, veľmi dobre si s ním rozumiem.

Čo je HETRICH ?

Je to slovo, ktoré sa vyskytuje v športovej terminológii a pochádza z angličtiny. Zdomácnelo natoľko, že sa už namiesto pôvodného pravopisu hattrick píše foneticky. Ak strelí ten istý hráč v jednom zápase tri góly, hovoríme, že dosiahol hetrich.

Hetrichom je aj dosiahnutie alebo získanie troch víťazstiev alebo troch titulov v nejakej súťaži.

Čo je BRÍFING?

Podobne ako predchádzajúce, i toto slovo pochádza z angličtiny, ale vyskytuje sa v publicistickom, čiže novinárskom štýle. Brífing je stretnutie nejakého verejného činiteľa (politika) alebo jeho zástupcu s novinármi. V tejto súvislosti sa používa aj výraz tlačová beseda, pretože ide o stretnutie so zástupcami tlače. Toto stretnutie má informatívny charakter.

Ako sa máme dohovoriť pri kúpe PÁRKOV ?

Slovo párok nie je v slovenčine zdrobnenina od podstatného mena pár (tou je podoba párik), a preto ani nemá význam "pár" ako dva kusy niečoho. Jeden párok je jeden valček známeho údenárskeho výrobku – kupujeme si napr. párok v rožku. Slovom párky jednak súhrnne pomenúvame spomínaný údenársky výrobok (predaj párkov) a jednak spojené dva kúsky tohto výrobku. A tak keď si chceme kúpiť spojené dva kúsky, pýtame si buď jedny párky alebo jeden pár párkov.

A ešte jedno upozornenie: vo východoslovenských nárečiach sa objavuje nesprávna podoba názvu tohto výrobku tá párka. Je to chyba! Je to ten párok.

Ako sa volá KUKURIČNÝ ŠÚĽOK po olúpaní zrna?

V tých častiach Slovenska, kde kukurica dozrieva, a teda sú známe aj zvyšky po jej olúpaní, používajú rôzne slová, napr. žmolok, kompa, alebo na východe čutka. Sú to všetko nárečové výrazy, ktoré do spisovného jazyka neprenikli. Na pomenovanie odzrneného kukuričného šúľka je pre spisovný jazyk najvhodnejšie slovo oklasok. Toto slovo akoby naznačovalo, že kukuričný klas je niečoho zbavený, čiže oproti kukuričnému klasu stojí oklasok – zvyšok bez zrna (ako po ohryzenom jablku ohryzok).

Ako sa volá žiak, ktorý CHODÍ POZA ŠKOLU?

A na záver sa bližšie pozrieme na veľmi frekventované slovo cudzieho pôvodu, DIZAJN.

1. je to kresba, nákres, návrh priemyselného výrobku, určeného na ďalšiu výrobu

2. celkové tvarovanie výrobku vychádzajúce z jeho funkcie a estetické, čiže umelckého dojmu

3. odvetvie výtvarného umenia zaoberajúce sa estetikou spotrebných predmetov, pracovných nástrojov a architektonických prvkov; je to dizajnérstvo, priemyselné návrhárstvo, výtvarníctvo

DRŤ alebo DRVINA?
Istý predajca ponúka prostredníctvom televíznej obrazovky výkonný odšťavovač a ako jednu z jeho predností uvádza, že po vytlačení šťavy z ovocia zostáva drť takmer suchá. Je tento termín správny?
Skúsme si ho odvodiť. Slovo drť vzniklo zo slovesa drtiť, ktoré má však svoj základ v češtine a v slovenčine je nespisovné. Jeho slovenským ekvivalentom je sloveso drviť, preto podstatné meno označujúce zbytok ovocia po odstránení šťavy, alebo aj posekané, podrvené kúsky ľadu v nápojoch budeme nazývať drvina, nie drť.

Ako skloňujeme slovo EURO?
Nová európska mena označovaná ako euro sa začlenila do slovnej zásoby slovenčiny, našla si svoje miesto v systéme skloňovania, no s istými problémami. Ešte i dnes počujeme totiž dvojaké tvary vo výraze: stálo to 50 euro, respektíve 50 eur. Ktorý výraz je správny?
Podstatné meno euro je stredného rodu a skloňujeme ho podľa vzoru mesto: mesto-mestá, euro-eurá. Platíme teda v eurách (ako v mestách), vydali mi z jedného eura (ako z mesta), zaplatil som 50 eur (ako miest) - teda bez koncovky!

Čie je to auto? OTCOVE alebo OTCOVO?
V bežnej komunikácii sa pri podstatných menách stredného rodu, napr.dieťa, auto, pero...používa privlastňovacie prídavné meno s koncovkou -e, napr.: matkine dieťa, otcove auto, sestrine pero... Táto podoba však nie je správna.
Privlastňovacie zámeno má mať pri podstatných menách stredného rodu koncovku -o, nie -e. Teda nie matkine dieťa ale matkino dieťa, nie otcove auto ale otcovo auto, nie sestrine pero ale sestrino pero.

Čo sme sa dnes naučili? Zhrňme si to: správny výraz je drvina, nie drť, platili sme 50 eur, nie 50 euro, správny výraz je otcovo auto, nie otcove auto!

To je na dnes všetko, teším sa opäť dopočutia nabudúce. A nezabudnite: jazykové okienko nájdete už aj na internetovej stránke našej školy.

TOHOTO alebo TOHTO?
V súkromných rozhovoroch, teda v hovorovom štýle, ale často i vo verejných prejavoch počujeme obidva tvary ukazovacieho zámena "ten" v genitíve singuláru: mám rád tohoto/tohto speváka, od tohoto/tohto herca mám podpis, od tohoto/tohto dňa som ho nevidel...
Zapamätajme si však, že dlhší tvar tohoto nie je správny a že spisovná podoba je tohto, teda: mám rád tohto speváka, od tohto herca, tohto športovca obdivujem...

Čo je AUTOREFLEXIA?
So slovami reflexie, reflexívne básne sme sa už stretli na hodinách literatúry. Sú to úvahy, úvahové básne, aké písal napríklad Ivan Krasko. Aj predponu auto- poznáme z hodín literatúry i slohu - znamená niečo, čo sa vzťahuje na nás, na našu osobu, napr. biografia (životopis) - autobiografia (vlastný životopis); podobne charakteristika - autocharakteristika.
Ak teda počujeme, že niekto má alebo chce vykonať autoreflexiu (alebo sebareflexiu), chce sa zamyslieť sám nad sebou, nad vlastným konaním.

Kupujeme si DESIATY alebo DESIATE?
Slovo desiata je podstatné meno ženského rodu, ktoré má formu radovej číslovky. V jazyku je viacej takých príkladov, keď podstatné meno má formu iného slovného druhu, ako by sa dalo podľa jeho obsahu predpokladať, napr. hradská, chyžná, skalný. Všetky tieto slová si však zachovali pôvodné skloňovanie. Podobne aj slovo desiata skloňujeme ako prídavné meno, lebo radové číslovky majú v spisovnej slovenčine prípony prídavných mien tvrdého zakončenia: desiata, dať niekomu z desiatej, predávať desiate.
Kupujeme si teda desiate, nie desiaty.

Pripravila: Mgr.Anna Kolibárová